Manyjak ARO Praha

BUDAPEŠŤ - BAMAKO 2005 VYHRALI SME !!!




MARATÓN BUDAPEŠT BAMAKO
    28 JANUÁR 2006

Prípravy na túto súťaž boli náročné a vyžiadali si veľa času. Nikto z prihlásených však ešte poriadne netušil, čo ho čaká. Informácie sme dostávali postupne a v cudzom jazyku. Pocit, že túto súťaž chceme absolvovať a že si na ňu trúfame, bol však stále silnejší. A tak sme sa na druhý sviatok vianočný ocitli na Námestí hrdinov v Budapešti, aby sme sa s bezmála päťdesiatkou podobných odvážlivcov vydali na cestu. Niektoré okamihy mi pripomínali články o prvých ročníkoch slávneho Dakaru, keď ani usporiadateľ poriadne nevedel, čo ho čaká. Na štarte stálo takmer všetko od Trabantu až po Defender, obytné dodávky, motocykle a štvorkolky. Veľké obavy v nás vyvolával veľmi dobre pripravený Nissan Pathfinder. Od začiatku jeho posádka pôsobila, že si prišla po výhru. No v takejto súťaži nie je nič isté ani pred samotným koncom.

1.deň 26.12. Budapešť - Benátky

Európske etapy boli súčasťou súťaže, ale neboli pre nikoho ničím mimoriadne zaujímavým. Z hlavného mesta Maďarska sa do Benátok dalo dostať viacerými spôsobmi. Každý využil tú, ktorá sa mu zdala najlepšia, prípadne tú, na ktorú trafil. Opodstatnené obavy vo všetkých pretekároch však vyvola lo usporiadateľské vozidlo Pace car. To už do cieľa prvej etapy prišlo na lane. Nočný servis ho oživil a išlo sa ďalej.

2. deň 27.12. Benátky - Meyreuil

Jediná z etáp, ktorá sa išla úplne celá po diaľnici. Všetky osobné športové autá si tu oproti nám začali vytvárať niekoľkohodinový náskok. Začína sa ukazovať ďalší záujemca o víťazstvo - Audi A4 Avant. V Európe nie sú limity priemernej rýchlosti a najmä tí, čo tu šia problémy v Afrike, sa snažia nahnať čas.

3. deň 28.12. Meyreuil - Murcia

Najdlhšia etapa celej súťaže. Najdlhšia však len kilometrami. Tie najdlhšie časovo ešte len prídu. Prechádzame cez Barcelonu na juh Španielska. Čas na pozeranie pamiatok si budeme musieť nájsť až po ceste späť. Do cieľa tejto etapy už dorazil usporiadateľ v náhradnom vozidle. To jeho opustilo pelotón ako prvé. Aj niektoré ďalšie autá začínajú cítiť prejdené kilometre a tak sa dlho do noci opravuje.

4. deň 29.12. Murcia - Tanger

Etapa nie príliš dlhá, ale zato poriadne zaujímavá. Dnes prechádzame cez Gibraltar do Afriky. Marocká hranica je niečím, čo sa nedá opísať. Byrokracia, korupcia a bordel. Nováčikovia, ktorí tadeto prechádzajú prvý raz, nechápu, čo kto od nich chce. Niektorí prichádzajú o prvé peniaze, my to klasicky riešime zopár darčekmi. Tričká a šiltovky vedia vždy vyriešiť situáciu. Samotné prístavné mesto Tanger je tiež veľmi akčné a príjazd do kempu cez centrum poriadne vystraší niektoré posádky. Až teraz začína pre všetkých to pravé africké dobrodružstvo.

5. deň 30.12. Tanger - Essaouria

Maroko je oproti ďalším krajinám, cez ktoré budeme prechádzať, relatívne civilizované. Prvá časť dennej etapy ide dokonca po platenej diaľnici. Ak si niekto myslel, že v Afrike si môže robiť čo chce, tak tu to neplatí. Policajné kontroly a meranie rýchlosti sú takmer na každom rohu. Pokute sa nevy hol skoro nikto, nás nevynímajúc. Stoštyri dsať kilometrov za hodinu je po marockej diaľnici vážny priestupok. Druhá polovica etapy dáva priestor k taktizovaniu. Dá sa ísť po hlavnej ceste alebo po menej kvalitnej, po pobreží. My vsádzame na tú druhú a oplatí sa. Nie sú na nej žiadne kontroly a hlavne tade nejazdia kamióny. Do cieľa prichádzame medzi prvými.

6.deň 31.12. Essaouria - Tiznit

Krátky prejazd výbežkom pohoria Atlas. Etapa pred silvestrovským večerom je krátka. Pretekári tak majú možnosť pripraviť sa na oslavy Nového roku. Všetci si na tento účel vyberáme najdrahší hotel v meste, ktorý by mal byť zárukou serióznosti. Mentalita miestneho obyvateľstva však takéto slovo nepozná a za pár drinkov dostávame účet 130 eur. Napísaný je na servítke. Ohradíme sa a dostávame ten istý účet na paragóne. Zháňame manažéra hotela a účet sa zrazu znižuje o 25 eur. Po konfrontácii s mana žérom nakoniec dostávame účet z kasy na sumu 50 eur. Nie všetci však mali odvahu sa ohradiť voči výške účtu a tak pre niektoré tímy to bol zjavne najdrahší Silvester.

7.deň 1.1. Tiznit - Laayone

Celý pelotón vstupuje do Západnej Sahary. Etapa nie je ničím zaujímavá. V tejto časti Sahary ešte piesku veľa nie je a celá trať je vedená po starej asfaltovej ceste. Jediným sprestrením je veľké množstvo vojenských kontrol a prítomnosť vojakov Unprofor. Západná Sahara bola ešte pred pár rokmi v okupácii, teraz ju spravuje Maroko. Pre nás má okupácia výhodu neexistujúcej DPH a tým výrazne lacnejšej nafty ako kdekoľvek inde. Súťaž nie je len o jazde, ale jej súčasťou je aj plnenie úloh. Hľadáme mesto, o ktorom vieme len historické údaje. V ňom musíme nájsť určitú kaviareň, ktorá nám má pomôcť vyriešiť slovnú úlohu. Mesto sme určili správne. Tan Tan je takzvaná brána Sahary, kaviareň sme našli tiež a tak pokračujeme do cieľa. Ten je tentokrát v mimoriadne zaujímavom beduínskom campe. Jeho majiteľmi sú francúzski manželia, ktorí sa sem pred šiestimi rokmi vydali na dovolenku a zostali tu. Až v campe zisťujeme, že manžeta na našej poloosi to nezvládla. Nasleduje cesta do 50 km vzdialeného nádherného mesta Laayone. Od miestnych mechanikov získavame aspoň manžetu na nejaký Peugeot a v noci sa ju snažíme prispôsobiť a presvedčiť, že pasuje aj na náš Nissan. S trochou vynaliezavosti a kobercovej pásky sa to darí a nám nič nebráni ráno pokračovať.

8.deň 2.1. Laayone - Dhakla

Zase monotónny prejazd Západnou Saharou do mesta Dhakla. Je to posledné mesto na trase do Mauretánie. Itinerár trate nás upozorňuje na možnosť nášľapných mín mimo asfaltovej cesty a tak ma trochu zamrazí při spomienke na minulý rok, keď sme kempo vali v dunách asi 5 kilometrov od cesty. Tento rok však už radšej nebudeme pokúšať štastie a okrem odbočenia na čerpacie stanice z cesty neschádzame. V tejto časti súťaže už platia v predpisoch limity pre rýchlosť a my musíme pred koncom zvoľniť. Predpokladáme, že aj naši konkurenti na tom budú podobne a že táto etapa výsledok nijako zvlášť neovplyvní.

9.deň 3.1. Dhakla - Noadhibou

Dnešný deň nás čaká prechod do Mauretánie. Tušíme príležitosť na výhru tejto časti a vyrážame ráno ako prví. Systém súťaže umožňuje každému vyštartovať, kedy sa rozhodne. Jedinou podmienkou je štart po 6.-tej hodine ráno. Ak colnica do Maroka bol problém, tak colnica do Mauretánie je niekoľkonásobný. Predstava, že na ňu príde v priebehu dňa asi štyridsať áut, je desivá aj pre colníka. Našťastie sme na nej spolu s českou posádkou prví a za približne hodinu a pol sa nám podarí odísť. Sme síce opäť ľahší o niekoľko tričiek, ale ušetrili sme čas a aj peniaze. Mauretánci majú colnice hneď tri za sebou. Je to pravdepodobne preto, aby si viac úradníkov prišlo na svoje. Tričko s logom Matador pre šéfa colnice nám však otvorilo rampu. V cieli súťaže v Nouadhibou sme teda podľa predpokladu prví. Ostatní prichádzajú s minimálne 5hodinovým zdržaním. Keď totiž colníci uvideli konvoj áut, zavreli colnicu a išli radšej na obed.

10.deň 4.1. Noadhibou - Nouamghar

Začína off road. Dnešná etapa prechádza územím národného parku. Na jeho vstup je nutné si zakúpiť lístok. V kancelárii s lístka mi je množstvo fotografií znázorňujúcich krásnu prírodu a zvieratá. Pri prejazde parkom zisťujeme, že Mauretánci aj v tomto dokážu oklamať turistov. Okrem dvoch plameniakov a jedného mŕtveho delfína na pláži nič mimoriadne nevidíme. Nám sa však ráta terén. Niektoré úseky je možné prejsť len za odlivu. Snažíme sa nejako si vypočítať čas, aby sme to stihli. Robíme však prvú zásadnú chybu. Trať prejazdu je síce daná GPS bodmi, ale my sa snažíme niektoré obísť a ísť rovno k tým, ktoré sú dôležité. Vchádzame do dún. Najprv menšie, potom väčšie a nakoniec obrovské. Niektoré prechádzame, iné obchádzame. Sme len tri kilometre od hľadaného bodu, keď zapadávame. Na rad prichádza všetko, čo sa dá. Podhustenie pneumatík, zdvihák, lyžiny a hlavne lopaty. Podarí sa nám z toho dostať a asi po troch hodinách zbytočnej jazdy padá rozhodnutie. Vrátime sa späť na východzí bod a budeme pokračovať podľa súradníc. Na pláž vchádzame v čase, keď začína príliv. Aby sme to stihli, musíme letieť. V pneumatikách máme maximálne pol atmosféry, ale presviedčame ich, že musia zvládnuť rýchlosť 120km/h v mokrom piesku. Stíhame to. Do večerného bivaku prichádzame pri západe slnka. Predpokladáme, že túto etapu budemeposlední. Ale nielen my sme mali problémy a tak sme na našu radosť tretí. Veľa posádok sa stratilo a organizátor neskrýva nervozitu. Nadránom sa ešte objavia ďalšie posádky, ale celý pelotón sa dá dokopy až v nasledujúci večer.

11.deň 5.1. Nouamghar - Nouakchott

V tento deň nás čaká voľné popoludnie a večerná párty s ťavím barbecue. Etapa má len 150 kilometrov a celá jej trať vedie po pláži. Je to jedna z najkrajších častí súťaže. Štart pri svite slnka, pláž bez stopy, kolesá nám umývajú vlny Atlantického oceánu. Posádky stratené v dunách predošlú noc si voľný poldeň zaslúžia. Domáci nám pripravujú pohostenie. Premietame si slová lekárky z oddelenia cudzokrajných chorôb, ale nemôžeme odolať ťaviemu mäsu. Veríme, že to prežijeme. 12.deň 6.1. Nouakchott - Kiffa Dnes prechádzame do vnútrozemia Mauretánie. Púšť sa postupne mení na savanu. Ranný štart je spestrený krátkou rýchlostnou skúškou v dunách. Asi desaťkilometrová trať nijak nemôže ovplyvniť poradie, ale aj tak sme na štarte nervózni. Rýchlostku zvládame a pokračujeme ďalej. Zopár úloh po ceste nám spríjemňuje šoférovanie. Nachádzame podľa indícií vrak auta, neskôr strom, pod ktorého koreňmi je ukrytý hypotetický poklad a moslimskú mešitu. Domorodci neveriacky pozerajú na štyridsiatku áut, ktorá k nim postupne prichádza na to, aby im v dedine rozkopala korene stromu a v ďalšej dedine spočítala schody do veže mešity. Túto cestu už takisto poznáme z nášho minuloročného putovania Afrikou a tak nás desiatky mŕtvych zvierat pri ceste nevyvádzajú z miery. Proste je to tu tak. Ak je zviera čerstvo zrazené, vidíme domácich, jako z neho ukrajujú kusy mäsa. Životná úroveň je tu nepredstaviteľne nízka. Paradoxne však pôsobia niektoré autá domácich. Stretávame od Porsche až po luxusné off roady takmer všetko.

13.deň 7.1. Kiffa - Kayes

Až pri písaní reportáže som si uvedomil, že toto bol deň s číslom 13. Tento deň priniesol v súťaži prvé veľké zmeny. Prejazd z Mauretánie do Mali po trase tohtoročného Dakaru nie je maličkosť. Cesta tu neexistuje. 280 kilometrový úsek trvá v najlepšom prípade 8 až 10 hodín. Raz som už tadeto išiel, ale opäť sa nám podarilo urobiť tie isté chyby. Viem, že sa po približne 30 km treba ťahať vľavo. Opäť to však prešvihneme a dostávame sa k oáze, ktorá tu zostáva z obdobia dažďov. Jej veľkosť závisí od výšky zrážok toho ktorého roku. Tento rok byli vysoké a tak obísť ju znamená asi 20 kilometrov navyše. V polovici však zbadáme dva metre široký brod. Chodia cez neho kravy a tak to riskneme. Rozbeh na plný plyn a sme tam. Po približne 130 kilometroch stretávame v piesku zapadnutú Audi A4, ponúkame pomoc, ale diera v olejovej vani a zadretý motor neveští nič dobrého. Aj takto odpadáva konkurencia. Vydať sa na takúto cestu osobným autom je veľká odvaha. Pre túto posádku len teraz začne pravé peklo, ak budú chcieť auto dostať naspäť. Po pár kilometroch strácame stopu. Snažíme sa držať smer podľa GPS, ale prichádzame k obrovskej rokline a musíme sa vrátiť. Stopu sme našli, ale samozrejme že nie tú správnu. Naša trasa sa týmto predlžuje o približne 100 kilometrov. Do cieľa sa dostávame za výdatnej pomoci miestneho obyvateľstva po ceste, kadiaľ ešte auto nešlo. Úzky chodník pre somáre a motocykle. Sme trochu zúfalí, pretože predpokladáme, že sme náš časový náskok týmto stratili. Náladu nám mení až skutočnosť, že do cieľa etapy prichádzame ako prvá súťažná posádka. Čaká tu na nás len česká posádka Vršanský - Emayer na Toyote Land Cruiser 78. Oni však absolvujú len turistickú triedu a nie sú s nami hodnotení. Ak by išli v kategórii race, určite by boli pre nás momentálne najväčšou konkurenciou. Ďalšie posádky začnú prichádzať do cieľa až s niekoľkohodinovým oneskorením. To už my máme za sebou prehliadku mesta a aj vrúcne privítanie v miestnom bare so živou africkou hudbou. V tomto štáte už nevládnu prísne islamské pravidlá a využívame možnosť dať si miestne 18% pivo.

14.deň 8.1. Kayes - Kita

Táto etapa má jednoduchý prívlastok - trial. Ak ste už niekedy off road trial absolvovali, viete, že má dĺžku niekoľko desiatok metrov. Tento mal dĺžku 300 kilometrov. Prechod cez pohorie, ktoré je vytvorené sopečnou činnosťou a plné vyhasnutej lávy, je veľmi náročný, ale krásny. Po šiestich hodinách prichádzame k mestu Mahina, kde je jediná možnosť prejsť rieku cez starý železničný most. Jeho dĺžka je približne dva kilometre a výška asi 50 metrov. Na jeho prechod je potrebná slušná dávka odvahy alebo prípadná strata rozumu. Až do tejto chvíle sme trať absolvovali v tandeme s českou posádkou. V meste sme sa po chvíľke zaváhania stratili a to pre nás pravdepodobne znamenal krok k víťazstvu. Česká toyota sa vydala podľa GPS a mapy po lepšej ceste. My sme zase za pomoci miestnych, veľmi príjemných ľudí našli cestu, ktorá je lepšia v skutočnosti. Dokonca sa nám podarí splniť aj jednu z posledných úloh. Pomocou indícií nájdeme vrak auta, určíme jeho súradnice a miestnej rodine odovzdáme detské oblečenie. Neskrývajú radosť. Výsledok bol, že posledných asi 100 kilometrov absolvujeme oproti Čechom so švorhodinovým náskokom. Do cieľa etapy ešte po šiestich hodinách dorazila jedna maďarská posádka a to bolo všetko. Naše víťazstvo sa začalo stávať realitou.

15.deň 9.1. Kita - Bamako

Záverečná etapa je vedená po relatívne dobrej prašnej ceste. Jej dĺžka je len 200 kilometrov a stíhame to za približne dve hodiny. Tam nás už čaká usporiadateľ a sťahuje nám údaje zo sledovacieho zariadenia. Po niekoľkých hodinách postupne prichádzajú ďalší. My sme však jediná súťažná posádka, ktorá absolvovala celú predpísanú trať bez väčších problémov a dokázala zároveň splniť všetky úlohy. Večernú záverečnú párty očakávame s napätím. Až tam sa dozvieme oficiálny výsledok. Áno, je to tak, historicky prvý diaľkový maratón sme vyhrali práve my. Na záver by som chcel poďakovať všetkým partnerom, bez pomoci ktorých by táto naša cesta určite nebola možná. Taktiež naša vďaka patrí všetkým ľuďom, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhali. Touto rally sa rodí nová história. Budúci rok bude určite ešte viac odvážlivcov na štarte a ešte zaujímavejšia trať. Využili sme ponuku organizátora a pre ďalší ročník sa náš časopis stáva oficiálnym partnerom tejto akcie. Budeme vás priebežne informovať o prípravách a poskytovať vám všetky dôležité informácie. Túto reportáž vám píšem vo foyeri hotela v hlavnom meste Mali. Naša výprava je po absolvovaní súťaže približne v polovici. Čakáme tu na pelotón rally Dakar a s ním sa vydávame na ďalšiu cestu cez Guineu do Senegalu. Potom nás čaká už len niekoľkotisíc kilometrová cesta domov.

Autor: Juraj a Daniela Ulrichovci



© 2004 AUTA DO TERENU, webdesign: Charlie